Ozymandias
je sonet, ktorý napísal britský básnik Percy Bysshe Shelley. Hoci sa často používa ako príklad sonetu Petrarchan, schéma rýmu nie je typická. Shelley bol inšpirovaný k napísaniu „Ozymandias“ krátko po oznámení Britského múzea, že získajú a vystavia veľkú časť hlavy a trupu sochy egyptského faraóna Ramsesa II., známeho tiež ako „Ozymandias“.
Začiatok básne je z pohľadu rozprávača, ktorý rozpráva, ako sa raz stretol s cestovateľom, ktorý v púšti narazil na Ramzesovu sochu. Zo sochy veľa nezostalo: nohy sú bez trupu alebo trupu; tvár sochy leží napoly zapustená do piesku, jej výraz je jedným z „úsmechu chladného príkazu“. Cestovateľ povie rozprávačovi, že by mohol povedať, že sochár bol kedysi veľmi hrdý na túto sochu a je starostlivo a krásne vyrobená.
Na podstavci sochy je napísané: "Volám sa Ozymandias, kráľ kráľov: Hľaďte na moje diela, mocní a zúfajte!" Toto vyhlásenie je mocné, socha v púšti, ktorá určite kedysi stála pred mocnou ríšou, postavenou mocným faraónom. Hneď po tomto nápise však rozprávač hovorí, že „nič iné nezostáva“. Čitateľovi neuniká irónia toho, čo kedysi bolo a čo je teraz, čo rozprávač označuje ako „úpadok“. Rozprávač končí sonet opisom pieskov, ktoré sa tiahnu ďaleko, neplodné, do diaľky. Tento kedysi veľký vládca založil ríšu, o ktorej si myslel, že ju budú ľudia obdivovať po celé generácie; avšak, ako pri všetkých veľkých symboloch moci vybudovaných človekom, nič netrvá večne.
Kúpte si kompletné diela Percyho Bysshe Shelleyho na Amazone
