Pre túto aktivitu študenti analyzujú časť „Cesta sa neberie . Študenti by sa mali zamyslieť nad tým, čo chce Frost povedať v týchto riadkoch,„ priateľskejšie k deťom “. Študenti vytvoria storyboard pre 1 bunku, ktorý zobrazuje význam slova Učitelia sa môžu rozhodnúť, že študentom umožnia analyzovať rôzne časti básne a rozšíriť tak zadanie.
Príklady analýz
"A to ráno rovnako ležalo v listoch, žiadny krok nešliapal čierny." To znamená, že obe cesty ešte neboli zablatené po stopách.
"Dve cesty sa rozchádzali v lese a je mi ľúto, že som nemohol obe cestovať a byť jedným cestujúcim, dlho som stál." To znamená, že dlho stáli a uvažovali, ktorou cestou by sa mali vydať.
"Napriek tomu, že som vedel, ako cesta vedie k ceste, pochyboval som, či sa niekedy vrátim." Rečník hovorí, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú môcť vrátiť na druhú cestu, pretože cesta, ktorou sa vydajú, povedie na iné cesty a potom na ďalšie cesty atď. Nakoniec budú mať ďaleko od dvoch pôvodných možností.
(Tieto pokyny sú úplne prispôsobiteľné. Po kliknutí na položku „Kopírovať aktivitu“ aktualizujte pokyny na karte Upraviť zadania.)
Do dátumu:
Cieľ: Vytvorte jednobunkový storyboard, ktorý analyzuje a ilustruje časť básne.
Pokyny pre študentov:
Začnite lekciu zapojením študentov do diskusie o vplyve rozhodnutí na ich vlastný život, predstavením zastrešujúcej témy volieb a dôsledkov. Nasledujte čítanie knihy „Cesta neprejdená“, ktorá povzbudí študentov, aby sa podelili o svoje počiatočné myšlienky a identifikovali konkrétne línie, ktoré s nimi rezonujú, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia.
Predstavte ďalšie literárne diela, ktoré skúmajú podobné témy, ako sú úryvky z románov, poviedok alebo iných básní. Rozdeľte triedu do malých skupín a každej skupine priraďte iný text na porovnanie s Frostovou básňou. Každá skupina bude diskutovať a robiť si poznámky o tom, ako ich pridelený text zobrazuje voľby a ich výsledky, porovnávať ich a porovnávať s „Cestou, ktorá nebola prijatá“.
Každej skupine prideľte čas na prezentáciu svojej porovnávacej analýzy pred triedou. Podporujte interaktívne diskusie, ktoré umožnia študentom klásť otázky a stavať na vzájomných prezentáciách. Veďte v triede komplexnú diskusiu, načrtnite súvislosti medzi rôznymi textami, Frostovou básňou a osobnými skúsenosťami študentov s výberom.
Lekciu zakončite reflexným cvičením písania. Požiadajte študentov, aby napísali krátku esej alebo osobný príbeh o významnej voľbe, ktorú urobili, a spojili ju s diskutovanými témami. Poskytnite študentom príležitosť podeliť sa o svoje príbehy s triedou, čím sa vytvorí prostredie osobného vyjadrenia a empatie.
Hlavná téma knihy Roberta Frosta „Cesta nie je prijatá“ sa sústreďuje okolo konceptu volieb a ich dôsledkov v živote. Báseň sa ponorí do procesu rozhodovania a jeho prirodzenej neistoty a zamýšľa sa nad tým, ako môžu naše rozhodnutia ovplyvňovať našu životnú cestu. Aj keď sa často interpretuje ako rozprávanie o dôležitosti výberu jedinečnej alebo menej prejdenej cesty, báseň tiež jemne skúma nuansy ľútosti, kontemplácie a ľudskej tendencie premýšľať o tom, čo by mohlo byť. Frostov nuansovaný prístup ponecháva báseň otvorenú viacerým interpretáciám, no ústrednou témou zostáva hlboký vplyv našich rozhodnutí a ciest, ktorými sa rozhodneme ísť alebo opustiť.
Úvodná línia „Cesty, ktorá nie je prijatá“, „Dve cesty sa rozchádzajú v žltom lese“ pripravuje pôdu pre básnické skúmanie výberu a rozhodovania. „Dve cesty“ symbolizujú odlišné cesty alebo možnosti v živote, z ktorých každá vedie k iným výsledkom. Obrazy „žltého dreva“ naznačujú jesenné prostredie, čas často spojený so zmenami a prechodmi, čo ešte viac zdôrazňuje moment rozhodnutia, ktorému rozprávač čelí. Táto línia predstavuje ústrednú metaforu básne, pričom cesty predstavujú voľby, s ktorými sa stretávame v našich životoch, a samotný akt voľby, so všetkými jeho neodmysliteľnými pochybnosťami a možnosťami.
Zatiaľ čo primárna interpretácia „Cesty, ktorá nebola prijatá“ sa točí okolo témy životných rozhodnutí a ich dôsledkov, báseň sa hodí aj na iné čítania. Niektoré interpretácie sa zameriavajú na koncept individualizmu verzus konformita, čo naznačuje, že báseň je komentárom k hodnote ísť cestou, ktorá je menej konvenčná. Iní to vidia ako skúmanie ľudského stavu, ponorenie sa do povahy ľútosti, introspekcie a zložitosti ľudskej psychiky. Reflexívny tón básne a nejednoznačný koniec umožňujú interpretácie, ktoré sa dotýkajú existenciálnych tém, akými sú hľadanie zmyslu a povaha osudu a osudovosti. Frostovo jemné a vrstvené písanie tak otvára báseň rôznym interpretáciám za doslovnou križovatkou v žltom dreve.