Situačná irónia Definícia: rozdiel medzi tým, čo sa očakáva v príbehu alebo hre a čo sa skutočne vyskytuje
Situačná irónia je pravdepodobne najčastejším typom ironie, ktorú čitateľ v literatúre stretne. Autori používajú situačnú iróniu na prekvapenie, intríg a zapojenie svojich divákov. Keď čitateľ očakáva, že sa niečo stane, ale objaví sa niečo iné, čitateľ sa potom môže zamyslieť nad rozhodnutiami, motiváciami a vzťahmi postáv a udalostí, ku ktorým došlo v príbehu. Väčšina ľudí je v príbehu oboznámená s "zápletkou sprisahania"; to je zvyčajne vtedy, keď autor používa situačnú iróniu. Napríklad vo veľkých očakávaniach Charlesa Dickensa nastáva situačná irónia, keď sa zistí, že slečna Havishamová nie je Pipov dobrodinca, hoci ho viedla a čitateľ veriť, že je. Namiesto toho Pip zistí, že jeho dobrodinca je jeho odsúdený, ktorý nemá žiadnu stanicu ani majetok a je v Anglicku utečencom. Táto zápletková zápletka prekvapuje nielen Pip, ale aj čitateľa, a to vedie k novému dobrodružstvu pre Pipa na konci románu. Situačná irónia sa líši od dramatickej irónie v tom, že publikum aj postavy si neuvedomujú pravdu, ktorá je v záplete odhalená.
Nezabudnite si pozrieť náš článok, Tri typy ironie!
Situational irony occurs when there is a striking difference between what is expected to happen and what actually happens, often surprising both characters and readers.
An example of situational irony is when a fire station burns down. People expect fire stations to prevent fires, so the outcome is unexpected.
Situational irony involves outcomes that are unexpected for everyone, while dramatic irony is when the audience knows something the characters don’t.
Situational irony adds surprise, depth, and engagement to stories, often making readers think about characters' choices and the unpredictability of life.
Teachers can explain situational irony by sharing relatable examples, using short stories, and encouraging students to spot unexpected outcomes in everyday life and literature.